
Sono cresciuto in una famiglia del genere con i miei nonni. Erano tempi in cui parquet in legno, pareti dipinte e finestre in plastica erano già standard in altre case, ma nella nostra solo il mobile della cucina in lamiera azzurra era tappezzato con un motivo in legno. Il nonno ha tappezzato il tavolo delle conferenze e tutte le porte con la carta da parati “di legno” e ha comprato dei blocchi di plastica bianca. Abbiamo fatto stendere la moquette dall’ingresso fino al bagno. E la nonna trascinava a casa tutto quello che trovava e quello che le davano. Avevamo la ciotola di Hajzl in un acquario, per favore, carino con i pesci 🐠🐠 (cercherò di trovare una foto e di pubblicarla nei commenti). E poi blu scuro. Qualcuno gliel’ha dato dalle elementari. I radiatori in lamiera verniciati in blu scuro erano probabilmente il meno. La nonna dall’altra parte puntava il naso come facciamo di solito, ma era una tale famiglia che se ci fosse stata una pulizia continua, ci sarebbe stato comunque un disordine e sembrerebbe ancora sporco. I miei amici non mi giudicavano, ma per me era stressante portare un amico. Ma allora ero timido come un cane, oggi probabilmente sceglierei i biglietti d’ingresso. Ebbene, una volta mia nonna non aveva soldi per le sigarette, quindi mi ha venduto un pappagallo.
https://i.redd.it/zhq3wtj54m8g1.jpeg
di MalibooWithMilk
6 commenti
Ze raz babka nemala peniaze na cigarety tak mi predala papagaja ma dostalo :Dddddd
https://preview.redd.it/89qc99kr4m8g1.jpeg?width=809&format=pjpg&auto=webp&s=3e2f4e1f5431410d5e53051af9b41cb6138a782b
Na takyto hajzloy dekel som rano sadala
tak ak by som mal takú špinavú domácnosť, určite by som ju nenatočil a nezavesil na tiktok
hej, len z kompletne inych dovodov…
zijem v garzonke, pretoze mi nikto nikdy nic nedal a cely dospely zivot zijem vyhradne zo svojej vlastnej vyplaty bezneho cloveka. A toto bolo jedine, co som si mohla dovolit kupit. A byvat v podnajme bolo v tom case DRAHSIE ako kupit vlastne a aktualne je to cenovo zhruba rovnake. A pardon, nemam auto a nemam chut cestovat rano hodinu do prace autobusom a poobede absolvovat to iste… (takze nie, kupit vacsie, ale dalej neprichadzalo do uvahy)
A zatial co to pre mna samu staci…a vyzera to normalne, moderne…ziadna spina, ziadne namalovane radiatory…
tak je to skratka malicke. Ja nemam obyvacku a gauc so stolikom, ja nemam kuchynu… ja tam nemam navstevu ani kde posadit….a nemam chut vnimat ich posmech, ci sucit…a preto tam nikoho nepozyvam.
A ono vie…”boliet” ked napriklad poviem, ze ja si takuto ozdobu do bytu nemam kde dat… a odpoved je “ved si to daj do obyvacky”. Nuz…ja nemam obyvacku.
Ano, vyrastala som v takej domacnosti, resp nebolo to tak vzdy, zacalo to cca v case, ked zacali depresie mojej mamy, plus mala povahu chorobneho zberaca a hordovaca.
Nikdy u mna neprespala ziadna kamoska, aj pocas navstev som sa vacsinou hanbila ako pes.
Stary, spinavy zachod, ktory uz pomaly nefungoval, neprerobena kupelka, kuchyna, plesnive steny (co nebola vina mojich rodicov, raz vymalovali poriadne cely byt aj s nejakym antiplesnovym naterom alebo cim, zial, nepomohlo).
Najhorsie na tom bolo, ze moj otec zarabal dost na to, aby sa cely byt prerobil, ale bol prehnane setrny a mama sa po istom case prestala starat, pretoze nevladala. Som rada, ze som odtial prec
Áno, ale ja som sa skôr hanbila za svojho otca, okolo ktorého bolo treba nevyhnutne prejsť, keď sme chceli ísť do detskej izby. Ale aj tak celkovo za malý byt + ostatné deti mali vlastnú izbu.